ME Versoix 7-8.9.2008

ME Versoix 7-8.9.2008 - obrázek

ME Versoix 7-8.9.2008 - obrázek

 Štvrtok 3.00 hod.-vyrazili sme na 1.100 km dlhú cestu do Švajčiarska. V BA sme sa stretli s Csogleiovcami a spolu sme pokračovali s prestávkami až na miesto určenia. Po ceste sme si spravili zopár prestávok na jedenie, venčenie a popreťahovanie stuhnutých končatín. Už v Rakúsku sa začalo zaťahovať a vo Švajčiarsku sa rozpršalo. Mňa osobne to nejako nestrašilo, ale ako sme sa približovali k Versoix tak sme začali s Jardom, mojím bratom tušiť, že to asi neprejde... Ľuboš s Andrejkou, kedže už vo Versoix boli, nás krásne doviedli až k dráhe, kde sme mali stanovať, no po príchode sme zistili, že s rozkladaním stanu to tak jednoduché nebude, a kedže sme člny nebrali tak sme hľadali inú alternatívu. Našli ju opäť Ľuboš s Andrejkou a vydali sme sa do motela, do ktorého sme vďaka zázračným orientačným schopnostiam Ľuboša trafili na prvú šupu. Jediné, čo bolo na tomto moteli príťažlivé bolo sucho... Ale vďaka zaň. Piatok sa začal krásne, navštívili sme obchodné centrum nakúpili malú zásobu piva a iných dôležitých potravín a šli sme stavať stany. Podľa zástavy sme našli Českú ekipu a vytvorili sme s nimi takú malú federáciu. Užívali sme si slniečka, grilovali a naši vedúci ekíp Ľuboš a Radka Šimková za Česko sa snažili zistiť dôležité  info. Boli nás pozrieť Ľuboš Žinčík , Julka a Noro Doležílkovci, ktorí poskytli Slovenskú zástavu. Večer sme si užili skvelú zábavu s priateľmi Čechmi a šli sme spať, čo bolo dosť náročné nakoľko sme mali stany rozložené asi 7-8m od dialnice... No a v sobotu ráno to začalo... O šiestej a skončilo o 22.00, dážď, ktorý neustával a neustával... Azyl sme hľadali u Radky, Elišky a Libora pod stanom, pravda, nič nieje zadarmo tak sme museli vylievať neustále sa hromaždiacu vodu v záhyboch stanu, bola to fuška... Behal sa friendship a kedže kamoška Eliška v ňom mala Gilardina Ticking Timebomb tak sme pevne držali palce, ale vôbec som Eliške ani Dinovi nezávidel. Dino po každom behu totálne premočený, zastriekaný od blata, ale urputne bojujúci sa dostal do finále, ktoré sa bežalo v počasí skôr na plutvy a dobehol na skvelom druhom mieste. Super! Tentokrát som večer strávil v stane, uzimený a zmoknutý. V nedeľu sa síce ráno spustil dážď, ale len ako upozornenie, že je tu. Vstávali sme okolo pol šiestej a šli na veterinárnu prehliadku, pomerne dôkladnú. Ráno bolo krásne až sme tomu nemohli veriť a stále sme pozerali nedôverčivo na nebo či si niečo neschovalo aj na nedeľu... Po miernom zdržaní, kvôli úpravám v rozpisoch behov sme sa cez behy psov v ktorých sa predstavili aj naši Jack, Lionel, Luis, Ashton a z Českej strany nášho tábora Inzaghi a Kent dostali k behom súk. Betka nastúpila s dečkou jedna do boxu 6 a s prehľadom dobehla prvá pred  Culann´s Ice Flower, Alinghi a Oochigeas Etrusca v čase 24,489s.  Po prvom kole to znamenalo 13 miesto v celkovom poradí. U psov bol Lilo na 8 mieste a všetci sme dúfali, že to bude ešte lepšie. Luis mal smolu, že sa dostal za dvoch mohutných psov, cez ktorých sa nevedel dostať. Jack si zabehol trochu zvláštny beh počas ktorého stratil košík, čo je vidno aj na fotke v galérii. Ashton mal potrebu overiť si, či je správne na dráhe vo Versoix a stratil pár stotín sekundy. Do druhého behu sme mali nastúpiť s Dévaj Tarou-4. po prvom kole a ja som veril, že Betku potiahne k lepšiemu času. No situácia sa vyvinula trochu inak. Luis mal podobný problém ako v prvom kole, Lilo sa žiaľ nedokázal dostatočne zlepšiť, ale celkove šestnáste miesto nieje na zahodenie a to má ešte všetko pred sebou. Ashton opäť milimeter zaváhal, a finále mu ušlo o dve stotinky sekundy a na ôsmom mieste skončil len o horšie prvé kolo, inak platí to, čo u Lila. Jack robil čo mohol a zabehol si poctivý beh v rámci svojich možností. No a Betty... Tá ofúkla Taru až mi padla sánka... Dobehla prvá pred Uni One Running Spirit, Dévaj Tarou a Oochigeas Fydjylius a v čase 24,082s si dofičala, ešte sme nevedeli kam... Čakanie na vyhlásenie finálovej šestky trvalo pár behov a chvíľu. Radka mi po ceste k veži povedala, že to vyzerá na siedme-ôsme miesto. A tak sme sa postavili pod vežu a počúvali. A Betka bola tam... To som si povedal, že teraz už je to naozaj jedno, hlavne aby dobehla zdravá. Do finále sa dostal aj Betkyn tato Ceasar, ktorý dobehol pre krásne tretie miesto za Pegazusom, Oochigeas Epsylonom a pred Arapaho du Tepee d´Amour(Čamík, čo Ty na to?) Chayenom a Thunderom. My sme nastúpili na finále asi10 minút po psoch. Pri tunajšom systéme,kde sa boxy vo finále nelosujú, ale vyberá si ich majiteľ od dečky jedna, potom dva, tri... nám zostal box číslo dva. Pri zostave aká sa zišla ťažké a ako sa ukázalo nemožné dostať sa do ideálnej stopy. Tri  vonkajšie feny ju zavreli a bolo vymaľované. Chvíľu to ešte vyzeralo, že zabojuje aspoň o piate miesto, ale napokon to nevyšlo.... 1. Arlane du Pack de la Jet, 2.Catkyl´s Amidala, 3.Homely Luck´s Shakira, 4. Xandress v.d. Spaarnemeute, 5. Storktown´s Quirinne a 6. Betty. V každom prípade na nás začali ľudia pozerať trochu inak a pani od víťaznej Arlane za mnou prišla a pochválila Betku a aj pán Valvekens majiteľ ch.st. Old Road´s si spomenul a Betku pochválil. Večer a noc sme opäť strávili v spoločnosti Českých priateľov Radky, Elišky, Libora, Katky, Zdeňka a neskôr na čas aj  Lačňákovcov. A ráno sme pobalili veci a niečo pred obedom sme vyrazili, so zastávkou u Old Road´s na cestu domov, tentoraz v trojke aj s Doležílkovcami, kam sme sa dopratali o 2,15hod. Chcem sa poďakovať Ľubošovi C. za skvelé staranie sa o našu ekipu, Andrejke,Jardovi a Doležílkkovcom za spoločnosť a pomoc, Ľubošovi, Lidke, jej rodičom a Probalovcom za povzbudzovanie a celej Českej ekipe v našom rožku za všetko a-svetu mier...Pár foto v galérii.

 

09.09.2008 20:47:02
290574
Text můžete změnit 'http://www.webgarden.cz' target='_blank'>administraci v 'Nastavení stránek'.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one